V prvej časti rozhovoru s chovateľkou austrálskych dobytkárskych psov, Lenkou Filipovou sme si ju predstavili a povedali niečo o jej psíkoch. V tejto časti Vám priblížime informácie o chove psíkov s preukazom pôvodu.
Čo ťa videlo k tomu, aby si začala s chovom ?
Chcela som si vyskúšať, aké to je mať šteniatka. Samozrejme, nechcela som len tak množiť. Tak som sa dala na cestu registrovaného chovateľa.
Ako si sa stala registrovaným chovateľom?
V prvom rade si musíte zaregistrovať chovateľský názov, ktorý je vám pridelený doživotne. Musíte si uchovniť fenu (spraviť jej všetky testy a vyšetrenia na choroby, na ktoré je dané plemeno náchylné, rtg kĺbov a musí mať za sebou výstavy s výbornými hodnoteniami). Samozrejmosťou v prípade ak sa chcete venovať chovu plemena, je potrebné mať poznatky o štandarde plemena a jednotlivých líniách, čo vám bude potrebné pri výbere vhodného plemenníka pre vašu fenku.
Názov tvojej chovateľskej stanice je Warrigal paws. Ako vznikol ?
Dlho som premýšľala nad názvom svojej chovateľskej stanice. Veľa názvov, ktoré sa mi páčili bolo obsadených a keďže som chcela chovať dobytkárov, chcela som, aby aj názov mal súvis s týmto plemenom. Warrigal je po aboriginálsky (pôvodný obyvatelia Austrálie) dingo a paws sú po anglicky labky/stopy čiže dingove stopy. Toto plemeno je totižto vyšľachtené z dinga, nie z vlka.
Aký je podľa teba rozdiel medzi chovateľom a množiteľom ?
Určite je rozdiel v precíznej chovateľskej práci, lebo chovateľ si vyberá vhodného plemenníka, kryje len s testovanými psami, a tak isto aj fena je testovaná (nemôže sa mu stať, že nakryje dvoch prenášačov na nejakú genetickú chorobu alebo nenakryje so psami postihnutými dyspláziou bedrových kĺbov či spondolýzou chrbtice) o čom sa u množiteľov hovoriť nedá, nakoľko nakryjú hocičo s hocičím. Psy a šteniatka u chovateľa žijú v oveľa lepších podmienkach, sú kŕmené kvalitnou stravou. Pri kúpe šteniatka s preukazom pôvodu máte isté záruky či už zdravia šteniatok ale aj ich pováh. Registrovaný chovateľ neskrýva rodičov šteniat, ba naopak, Vám ich rád ukáže. To sa týka aj podmienok v akých sú šteniatka a jeho psy chované.
Podľa čoho vyberáš krycieho psa ?
Keď si pozerám zoznam ponúkaných plemenníkov vo svete, ako prvé ma zaujme výzor psa (fotka). Následne si prezriem jeho rodokmeň, zdravotné testy a výsledky z výstav. Ak sa ale stane, že mi pes v niečom nevyhovuje (napríklad je podľa rodokmeňa blízky príbuzný s fenou) moje hľadanie pokračuje ďalej, kým nenájdem toho pravého.
Vybrala si krycieho psa, čo potom ?
Keď si vyberiem vhodného plemenníka, kontaktujem jeho majiteľa, že by som mala záujem o krytie, pošlem mu rodokmeň a zdravotné testy mojej feny s približným termínom, kedy sa fenka bude hárať. Ak bude súhlasiť, dohodneme sa na stretnutí. Väčšinou chodí fena za psom. My sme už napríklad kvôli krytiu cestovali aj 2 000 km.
Ako prebieha krytie a čo sa deje po tom ?
V prvom rade, aby ku krytiu vôbec mohlo dôjsť, musím požiadať o vystavenie krycieho povolenia.
Keď mi bude krycie povolenie vystavené, až potom môžem ísť za plemenníkom.
Na začiatok zoznámime fenu so psom. Necháme ich aby sa očuchali, aby si ju pes zavoňal, že je fenka pripravená ( má správny krycí deň, ktorý zistíme z vyšetrenia krvi – hladina progesterónu). Fenka si musí tak isto na svojho budúceho partnera zvyknúť. Zvyčajne sa spolu nejaký čas hrajú (predohra). Následne na ňu pes vyskočí a zviažu sa – počas toho dochádza k samotnému oplodneniu, čo môže trvať niekoľko minút (záleží od fenky, niekedy aj pol hodina). Po vykonaní aktu, dáme psov do kľudu aby si oddýchli. My s majiteľom psa zatiaľ vybavíme formálne záležitosti súvisiace s krytím a dám mu podpísať krycí list, že k danému spojeniu došlo. Po mesiaci od párenia pôjdem s fenou na sono, aby som zistila či je alebo nie je kotná.
Autor: Jarmila Martinková
#Natureca
#Adahy
